Každý má svoj vlastný príbeh. Zoznam autorových rubrík: Zo života, Ja a hudba, Z medicínskej pôdy, Srdcové záležitosti, Zamyslime sa .., Ireland, Súkromné, Nezaradené
Aj upratovanie má niekedy svoje čaro. Vtedy keď pri ňom nájdete spomienky. Spomienky na detstvo zachytené v obrázkoch, starých zošitoch alebo v obaloch od žuvačiek Pedro. Starý zošit od starej mamy, v ktorom sú ešte jej poznámky zo zdravotnej školy a vaše čmáranice.
Narodila sa ako druhorodená a zo strany určitých členov rodiny to občas tak pociťovala. Aj keby bola chlapec asi by sa tým nič nezmenilo, lebo nebola prvorodená. Na rodinných stretnutiach sa vždy spomínalo to, ako stále plakala, aj keď mala už dvadsať rokov a možno aj keď bude mať štyridsať, vždy sa nájde niekto, kto jej to pripomenie.
Malá detská rúčka ukrytá vo veľkej teplej dlani. Ako to už bolo dávno...ale aj dnes pre mňa tvoja dlaň znamená návrat do detstva a pocit bezpečia.
Ako sa dozvedáme na psychologickej propedeutike, ešte stále v dnešnej spoločnosti pretrvávajú zábrany ísť k psychológovi resp. psychiatrovi. Aj keď sa čoraz častejšie objavujú v médiách psychologické poradne, kde im napíšete o svojom probléme, nemusíte sa ani podpísať a za pár týždňov sa dočkáte odpovede, ísť za ním osobne ? To radšej nie. Takto všetko prebehne v tichosti a tajnosti, nik sa nedozvie, že ste to práve vy,kto žiadal radu o pomoc. A to je to hlavné, nedozvie sa to nik.
Neviem, či sa mi podarí slovami vyjadriť presne to o čom chcem písať, ale pokúsim sa. Keď som raz v noci prepínala rádio, zastavila som sa pri jednej relácii, kde bol telefonický vstup. S moderátorkou tam bol prítomný ešte nejaký terapeut, ale nespomínam si presne. Volala pani na dôchodku, ktorá má tri dospelé, rozvedené deti. Dcéra ma ťažkú formu ekzému, ktorý jej okrem tela zjazvil hlavne dušu. Jeden syn má schizofréniu a druhý trpí tiež nejakou psychickou poruchou.
Ako tam včera stál môj brat, medzi ostatnými absolventmi na pódiu, mala som chuť sa postaviť a z plných pľúc zakričať : " vidíte, toto je môj brat !"
V poslednej dobe mám pocit, že sa všetky moje predstavy o úspešnej budúcnosti lekárky rúcajú ako domček z karát. Dostala som sa to ťažkej situácie, ktorú by som nepriala ani tomu najhoršiemu nepriateľovi.
Pomaly sa blíži čas prázdnin a deti sa prediehajú kto pojde s rodičmi najďalej k moru, alebo kto bude mať viac exotickejšiu dovolenku. Aj ja som bola dieťa a nevedela som sa dočkať prázdnin, ale tie sme často trávili doma, pretože rodičia si nemohli dovoliť aby sme každý rok niekam chodili.
Včera v metre to bolo ako každý iný deň. Ľudia buď čítali , alebo znudene čumeli do blba. Keď sa priestor , kde sa stálo vyprázdnil, zrazu sa tam objavila fľaša.
Túto nedeľu sa konala tichá spomienka na obete AIDS. Aj ja som si spomenula, ale skor na niečo iné.
Stretnúť policajtov na prechode a takmer vycálovať 200 kč zato, že ste neprešli cez prechod sa nestáva každý deň....a predsa...
...čoraz častejšie mám pocit, že staroba, hlavne posledné roky života sú pre človeka len utrpením...stačí vojsť do nejaké do doliečovacieho ústavu a zrazu mám strach, že keď moji rodičia zostarnú, keď zostarnem ja....všetci tam skončíme...
Smrť je strašná sama o sebe. Ale keď sa jej obeťou stane mladý človek je to o to strašnejšie....a ja sa pýtam prečo..?!!..bohužiaľ odpoveď nenachádzam...
