reklama

Všetko je pominuteľné

Narodila sa ako druhorodená a zo strany určitých členov rodiny to občas tak pociťovala. Aj keby bola chlapec asi by sa tým nič nezmenilo, lebo nebola prvorodená. Na rodinných stretnutiach sa vždy spomínalo to, ako stále plakala, aj keď mala už dvadsať rokov a možno aj keď bude mať štyridsať, vždy sa nájde niekto, kto jej to pripomenie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Niekedy sa neubránila pocitu, že jej brat je miláčikom rodiny, nie rodičov, ale starých rodičov. Postupne si na to zvykla a brala to tak ako to bolo. Na brata nežiarlila, lebo on za to nemohol. Keď zmaturoval na jednotky a bol prijatý na vysokú, zase o niečo postúpil v rodinnom rebríčku.Ona chodila na obyčajné gymnázium, ale potom sa rozhodla prestúpiť na také to lepšie, kde chodili deti z "lepších" rodín. Vtedy mala pocit, že sa konečne začalo hovoriť aj o nej. Asi sa ňou mohli pochváliť. Tiež zmaturovala na samé jednotky a k tomu ešte nie na hocijakej škole. Neprijali ju na vysokú a ona klesla v rebríčku dokonalých. Rok strávila ako nezamestnaná, nemali sa čím chváliť. O rok ju prijali. Na medicínu. Na Slovensko aj do Čiech. Bola by blázon, keby nešla na "karlovku". A tak sa opäť vyšplhala o niečo vyššie, možno aj ďalej ako jej brat. Mohli sa ňou chváliť, aká je šikovná. Vedeli to všetci susedia, známi... " Konečne budeme mať v rodine doktorku, "..." konečne budem mať známu doktorku, "..aj keď ona ich tlmila, že to sa uvidí len za pár rokov. Nik nevidel tú drinu, akú musela podstúpiť, koľko síl ju to stálo, aby mohla držať tempo s ostatnými, okrem jej rodičov. Videli len to, že bude doktorka, najlepšie všeobecná, aby každému vyhovela. Nevadilo že opakovala ročník, veď koľkí opakovali a sú z nich skvelí lekári, hlavne že študovala na tak prestížnej škole.Neviem prečo, ale keď niekomu, hoci aj neznámemu v autobuse poviete, že študujete medicínu, zrazu ste niečo "extra".Po troch rokoch sa ale niečo stalo, nedokázala už ďalej bojovať a ako vraví Julka, balvan ktorý pred sebou tlačila bol priveľký. Niekde sa stala chyba a zistila, že už ďalej nedokáže pokračovať, že nechce zase opakovať ročník. Podala žiadosť o ukončenie štúdia a bolo to. Aké jednoduché,jeden formulár, jeden podpis a je to. Ale koľko sĺz a prebdených nocí. Nikoho nezaujímalo, čo sa v nej odohráva, každý sa jej len pýtal, čo na to rodičia, že ju určite pochvália. No rodičia vedeli, že to už tak ďalej nemôže ísť, že to týmto tempom dlho nevydrží.Zrazu padla z toho rebríčka dokonalých osôb na zadok. Nevychádzala z domu, lebo vedela, že bude musieť čeliť nepríjemným otázkam. Keď po mesiaci najväčšia bolesť poľavila, začala chodiť na nákup, so smeťami a tak. A musela odpovedať " Ako to, že ešte nie si v škole? "..." kto nám teraz bude vypisovať lieky ? "...obyčajné slová, ktoré ale dokážu veľmi bolieť. Jedeň to bola poštárka, druhý zubárka, potom suseda zhora, zdola...všetci boli zvedaví. Nechcela klamať a vymýšľať si, prečo nie je v škole. Vravela pravdu, ale bohužiaľ väčšia tých " dokonalých " ĺudí počúvali jedným uchom dnu, druhým dnu. Jasné, nezvládla to, ktovie čo tam bolo...bla, bla.No bohužiaľ sa to občas stane, že raz ste hore a raz dole. Smutné je len to, že pre niektorých ľudí je človek zaujímavý len vtedy keď študuje na uznávanej škole a ešte k tomu medicínu a keď už tam nie je, zrazu pre nich nič neznamená.Idú dušičky, pri hroboch sa stretne s ďalšími členmi rodiny, ktorí pomaly ani nevedia ako sa volá, ale vedia to, že bude "pani doktorka."

Beata Bírová

Beata Bírová

Bloger 
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Každý má svoj vlastný príbeh. Zoznam autorových rubrík:  Zo životaJa a hudbaZ medicínskej pôdySrdcové záležitostiZamyslime sa ..IrelandSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu